Historky a rozprávky

Pre použitie niektorých funkcií je potrebné mať JAVASCRIPT zapnutý!



Pravdivý príbeh z Chaty pod Rysmi...

Keďže na chate nebola chladnička, využívali sme na uskladnenie niektorých potravín snehové pole, ktoré v blízkosti chaty vydržalo celé leto. Najmä mäsu sa v tejto prírodnej chladničke darilo a s obľubou sme ho zakopávali do snehu. Lopatou sme vyhĺbili jamu, do nej vložili v igelite zabalené kusy mäsa, dôkladne zahádzali snehom a zapichli lopatu, ktorá mala označovať miesto uskladnenia. Na porušený povrch snehu sa totiž nedalo spoliehať - teplé slnečné lúče v priebehu niekoľkých desiatok minút dokonale zahladili stopy, preto zapichnutá lopata bola nevyhnutnosťou.
Bolo popoludnie, keď sa zásoby gulášu začali stenčovať, bolo treba variť ďalší. Peter teda šiel po mäso. Bol tam však akosi pridlho, a tak som sa vybral za ním. Našiel som ho na obvyklom mieste - na rozsiahlom snehovom poli - ako hĺbi jednu jamu za druhou a hľadá zakopané mäso. Zapichnutá lopata sa totiž odtopila, spadla a zošmykla sa po snehu o niekoľko metrov nižšie. A tak Peter hľadal a hľadal, pribúdala jedna jama za druhou, v kuchyni netrpezlivo čakali na mäso, no to nie a nie nájsť. Peter dostal spásonosný nápad. Z chaty vzal lavínovú sondu a pomocou nej hľadal mäso.
Jeho nezvyklé počínanie pozorne sledovali turisti sediaci pred chatou, ktorí nevedeli, o čo ide. Práve som vyšiel kvôli niečomu von, a tak sa ma turisti opýtali: „Čo to má ten pán za drôty v rukách?“
„To je lavínová sonda. Pomocou nej sa v snehu hľadajú lavínou zasypaní turisti a horolezci. Keď sonda narazí na ľudské telo, hľadajúci to v rukách cíti!“ odpovedal som im a už sme sa viac spolu nebavili.
„Asi tam niekoho zasypalo a teraz ho hľadajú.“ uvažovali turisti.
O chvíľu Peter vošiel do chaty a zvolal: „Mám ho!“
Nato vzal z kuchyne veľký nôž a vrátil sa k vyhĺbenej jame, aby odrezal potrebný kus. Zvyšok mäsa opäť zahádzal snehom, poriadne zapichol lopatu a vracal sa do chaty. V jednej ruke nôž, v druhej kusisko mäsa, z ktorého odkvapkávala krv...
Turisti, ktorí ho sledovali, zbledli. Následne sa medzi nimi a Petrom začal rozvíjať dialóg, v ktorom zjavne hovoril jeden o voze a druhý o
koze.
„Našli ste ho?“ jachtali turisti.
„Jasné, veď vidíte!“ odpovedal hrdo Peter ukazujúc pritom na krvavý kusisko.
„A kde je zvyšok!?“ zdesene sa pýtali ďalej.
„Nechal som ho tam! Vzal som len toľko, koľko treba na guláš!“
„Preboha! To myslíte vážne?“
„No a čo! Nech sa zvyšok pekne chladí, zajtra z neho zas trochu odrežeme!“ odpovedal nechápavo Peter a krútiac hlavou vstúpil do chaty.
V nasledujúcich minútach sa nepredal ani jeden guláš. Len samé párky, buchty, nejaká tá polievka, no guláš žiadny... Bolo nám to divné, lebo práve – TURISTICKÝ GULÁŠ – v ponuke jedál vždy najviac zaberal...


Vložil Ejka1 dňa 15-05-2009 Prezretá 2119x Komentovaná 1x

Páčila sa ti m@ilovina? Ohodnoť ju, okomentuj alebo pošli priateľovi na mail.

Hodnotenie: 4.89 (9x)
Pošli m@ilovinu mailom Vlož komentár k m@ilovine Linkuj a zdieľaj

Komentáre: 1


1.Igsen01 poslal komentár 17-05-2009 11:27:21

Pekný príbeh - guláš mohol byť dobrý-))