Viete že...?

Pre použitie niektorých funkcií je potrebné mať JAVASCRIPT zapnutý!



Dejepis

3050 pr.n.l - Jeden Sumer vynašiel koleso.
Nápad bol do týždňa ukradnutý a duplikovaný ďalšími Sumermi, čím bol do budúcnosti daný základ obchodnej etiky.

2900 pr.n.l. - Údiv nad tým, prečo Egypťania nazvali tú novú vec "Sfinga", sa stal prvým zo siedmich divov sveta.

1850 pr.n.l. - Británci prehlásili operáciu Stonehenge za úspech.
Konečne sa im tie šutráky podarilo zoskupiť do dostatočne nezmyselného útvaru, aby tým dokázali po celé storočia miasť vedcov.

1785 pr. n. l. - Babylonskí vedci predstavili svetu prvý kalendár, ktorého rok mal 354 dní.

1768 pr. n. l. - Babylončania zistili, že je niečo špatne, pretože zima začala v júni.

776 pr. n. l. - Prvé peniaze na svete sa objavili v Perzii.
Následkom toho sa v Perzii deň na to objavil prvý falšovateľ.

525 pr. n. l. - Boli usporiadané prvé Olympijské hry.
Ukázalo sa, že sú podobné tým moderným, s tým rozdielom, že Rusi sa nesnažili zapísať dvojmetrovú osobu s fúzami do ženského vrhu guľou.
Miesto nich tak učinili Egypťania.

410 pr. n. l. - Rím ukončil prax vrhania dlžníkov do otroctva, čím odstránil najväčšiu prekážku vzniku kreditnej karty.

404 pr. n. l. - Peloponézska vojna trvala už dvadsiaty siedmy rok,
Pretože ani jedna zo strán nedokázala nájsť pisára, schopného do mierovej zmluvy správne napísať "peloponézsky".

214 pr. n. l. – Desať tisícov Číňanov pracovali desiatky rokov na výstavbe 2 800 kilometrov dlhého Veľkého čínskeho múru. A po tom všetkom sa ukázalo, že ani to nedokáže udržať susedovho čokla vonku.

1 pr. n. l. - Výrobcovia kalendárov zistili, že sa absolútne nemôžu zhodnúť na tom ako sa bude nazývať budúci rok.

79 n. l. - Nákup pozemkov v Pompeách sa ukázal ako dosť blbá investícia.

432 n. l. - Svätý Patrik priniesol do Írska kresťanstvo, čím domorodcom poskytol zaujímavý dôvod k vzájomným masakrom po celý zvyšok ich zaznamenanej histórie.

1000 n. l. - Leif Ericsson objavil Ameriku, ale povedal si, že to ani
nestojí za zmienku.

1125 n. l. - V Európe boli prvý krát predstavené arabské číslice, čo tamojším roľníkom umožnilo vyriešiť najviac mätúci problém: Koľko dlžíte na daniach z MMMDCCCLX, keď ste zaradený v XXXVI percentnej daňovej skupine?

1233 n. l. - Je zavedená Svätá inkvizícia, aby mučila a zabíjala každého, kto by nesúhlasil zo zákonmi Cirkvi svätej.
Jej praktiky však boli natoľko nekresťanské, že v tejto činnosti smela pokračovať len budúcich 600 rokov

1297 n.l. - Prvá burza na svete otvorená, ale nikto nebol tak prezieravý, aby kupoval akcie Xeroxu a IBM.

1433 n.l. - Portugalsko odštartovalo obchod s africkými otrokmi, čo ukázalo, čo dokáže malá ambiciózna zemička s trochou dôvtipu a spústu zlých úmyslov.

1456 n. l. - Anglický sudca revidoval prípad Johanky z Arku a zrušil rozsudok smrti.
Ku smole obžalovanej bol rozsudok vykonaný už v roku 1431.

1492 n. l. - Kolumbus dokázal ako moc sa stratil: Keď pristál na Bahamách, pomenoval ich San Salvador a miestnych obyvateľov nazval Indiánmi.

1497 n. l. - Amerigo Vespucci sa stal ôsmim alebo deviatym človekom, ktorému došlo, že bol objavený Nový Svet.
Bol však prvým, ktorého napadlo nazvať ho po sebe ... Spojené Štáty Vespuccijské!

1508 n.l. - Michellangelo konečne súhlasil s tým, že vymaľuje strop v Sixtínskej kaplnke.
Nato však po sebe odmietol umyť zaflákané okna.

1522 n. l. - Vedci, ktorí vždy dobre vedeli, že svet je placatý, urobili záver, že Magellan cestu okolo neho uskutočnil tak, že sa plazil po spodnej strane.

1568 n. l. - Rozsmutnený pošpinením svojho dobrého mena, vyvraždil Ivan Hrozný ďalších 100 000 mužíkov, aby ho prestali nazývať Ivanom Hrozným.

1618 n. l. - Budúce generácie boli odsúdené k záhube potom, keď Angličania popravili Sira Waltra Raleigha,
ale jeho tabakové rastlinky nechali na pokoji.

1642 n. l. - Deväť študentov obdržalo úplne prvé tituly bakalára umenia na americkom kontinente. Potom však okamžite zistili, že nie sú žiadne voľné miesta pre chlapcov s pokrokovým umeleckým vzdelaním.

1670 n.l. - Puritáni boli natoľko zabraní do upaľovania falošných čarodejníc, že ani neoslávili guľaté výročie získania svojej náboženskej slobody.

1755 n. l. - Samuel Johnson vydal prvý anglický slovník, čím konečne poskytol deťom knižku, v ktorej mohli nájsť všetky sprosté slova.

1758 n. l. - New Yersey je vybrané ako miesto pre prvú americkú indiánsku rezerváciu. To malo indiánom ukázať, ako mizerný život ich od tejto chvíle v podobných zariadeniach čaká.

1763 n. l. – Francúzsko - indiánska vojna skončila. Ako Francúzi tak indiáni prehrali.

1770 n. l. - Zastrelení traja ľudia počas Bostonského masakru zapálilo plameň revolúcie.
O 200 rokov neskôr by zastrelenie troch ľudí bolo považované za mizerný priemer bostonskej sobotňajšej noci.

1773 n. l. - Kolonisti v bostonskom prístave nahádzali do mora náklad čaju.
Briti tento čin nazvali barbarstvom, pretože k tomu zabudli priliať mlieko.

1776 n. l. - Napoleon sa rozhodol dodržovať neutrálny postoj k americkej revolúcii. Primárne preto, že mal len sedem rokov.

1779 n. l. - John Paul Jones Britom oznámil: "Len teraz začínam bojovať!", načo sa začal cítiť trocha trápne po zistení, že sa jeho loď potápa.

1793 n. l. - Najslávnejšia veta, ktorú kedy predniesla Marie Antoinette bola: "Dajte im žrať olovo!".
Bolo to prvé diplomatické prehlásenie, ktoré kedy urobila. Ale tiež posledná veta, ktorú vôbec povedala.

1799 n. l. - Preklad nápisov na rosettskom kameni učencom konečne prezradil, že egyptské hieroglyfy nehovoria nič dôležitého: "Drahý Ramses, ako sa máš? Ja sa mám dobre."

1805 n. l. - Robert Foulton vynašiel torpédo.
1807 n. l. - Robert Foulton vynašiel parník, aby mal konečne niečo, čo by mohol vyhodiť do povetria torpédom.

1815 n. l. - Sú stanovené pravidlá Poštovnej služby. Stalo sa tak potom, čo Andrew Jackson zvíťazil v bitke o New Orleans mesiac po ukončení vojny (1812-1814), o čom ho mal informovať list, ktorý však dostal až po bitke.

1850 n. l. - Henry Clay prehlásil: "Dávam prednosť tomu mať pravdu, než sa stáť prezidentom", čo vyvolalo búrku smiechu, lebo to predniesol človek, ktorý na prezidenta neúspešne kandidoval päťkrát.

1859 n. l. - Charles Darwin vydal dielo "O pôvode druhov". Má zhruba rovnakú zápletku ako "Planéta opíc", ale rozhodne nevyrobilo toľko peňazí.

1865 n. l. - Unionistický vojaci čelili najťažšej úlohe celej vojny:
Udržať generála Granta natoľko triezveho, aby prijal Leeovu kapituláciu.

1894 n. l. - Thomas Alva Edison premietol prvé pohyblivé obrázky.
Všetkým sa to ľúbilo, s výnimkou filmových kritikov.

1903 n. l. - Otvorenie Transibírskej magistrály umožnilo cestujúcim z Moskvy dosiahnuť Vladivostok za 8 dní!
Bolo to pravda omnoho rýchlejšie, ako sa tam väčšina z nich kedy chcela dostať...

1910 n. l. - Založenie organizácie Mladých amerických Skautov – špatná správa pre staré dámy, ktoré by radšej prechádzali ulice samy.

1911 n. l. - Royald Amundsen dosiahol Južný pól a uviedol, že jeho podozrenie sa potvrdilo:
Južní pól vypadá zatratene rovnako ako ten Severný!

1912 n. l. - Ľudia s rezerváciami na spiatočnú cestu Titaniku dostali svoje peniaze späť.

1920 n. l. - Osemnásty dodatok Ústavy USA postavil pitie alkoholu mimo zákon, takže s tým každý hneď prestal.
Teda s výnimkou menšiny štyridsať miliónov beznádejných zatvrdilcov, ktorí neprestali.

1924 n. l. - Hitler bol prepustený z vezenia o štyri roky skôr na čestné slovo, že sa úplne zmenil, a že s ním už nebudú žiadne ťažkosti.

1928 n. l. - Herbert Hoover sľúbil "Kura v každom hrnci a auto v každej garáži", ale opomenul dodať, že skoro bude väčšina Američanov bez hrncov a bez garáží.

1930 n. l. - Objavenie Pluta. Nie toho čokla, trúba, ale planéty.
Pes bol vytvorený Waltom Disneyom až v roku 1938.

1933 n. l. - Nemecké hospodyňky zistili, prečo sa ten bláznivý tapetár s fúzami už nikdy nevrátil, aby dorobil svoju prácu.

1933 n. l. - Hitler založil Tretiu ríšu a vyhlásil, že potrvá tisíc rokov.
Vývoj udalostí ukázal, že mal pravdu: sekol sa len o 988 rokov.
(Čo nie je tak špatné! Slováci totiž medzitým zistili, že "večné časy" trvajú zhruba štyridsať rokov...)

1938 n. l. - Veľká Británia a Nemecko podpísali mierovú zmluvu, čím bolo odvrátené i to najmenšie nebezpečenstvo vzniku Druhej svetovej vojny.

1944 n. l. - Hitlerov sľub, že keď Nemci vyhrajú vojnu dostane každý
Volkswagen, sa ukázal byť slabším stimulom než Vodca očakával.
Historici sa sporia o to, ako by to dopadlo, keby vtedy každému sľúbil Porsche...


Vložil Igsen01 dňa 18-09-2008 Prezretá 4801x Komentovaná 0x

Páčila sa ti m@ilovina? Ohodnoť ju, okomentuj alebo pošli priateľovi na mail.

Hodnotenie: 4.85 (27x)
Pošli m@ilovinu mailom Vlož komentár k m@ilovine Linkuj a zdieľaj